Rekonštrukcia

Synagóga sa v roku 2008 dostala do dražby, v ktorej ju kúpil bratislavský realitný obchodník za 22 000,- eur a v zapätí stavbu s priľahlými pozemkami získal Lučenčan Tomáš Jalovecký. Zámery rekonštrukcie synagógy sa stali reálnymi ďalšou zmenou vlastníka v roku 2010, kedy ju získala spoločnosť Kobra s.r.o., spoločníkov Miloša Kelemena, Dušana Rekšáka a JUDr. Pavla Petráša.

Nový vlastník prezentoval na vstupných rokovaniach s KPÚ Banská Bystrica zámery vytvoriť zo synagógy multifunkčné kultúrne centrum slúžiace širokej verejnosti so zachovaním všetkých kultúrnohistorických, architektonických hodnôt národnej kultúrnej pamiatky.

KPÚ Banská Bystrica určil pre obnovu národnej kultúrnej pamiatky podmienky, za ktorých ju možno rekonštruovať. Najzákladnejšia podmienka bola hmotovo – priestorová integrita pôvodného stavu. Určila sa podmienka pre interiér stavby zachovať pôvodnú pôdorysnú dispozíciu a v priestore hlavnej sály nebolo povolené dostavovanie, pristavovanie, alebo vkladanie nových prvkov. Povolená bola zmena funkcií niektorých priestorov (napr. priestor severného schodiska zmeniť za sociálne zariadenia). Architekti sa museli vysporiadať s daným priestorom a vložiť do neho všetko nevyhnutné pre plynulú prevádzku. KPÚ Banská Bystrica predpísal špecializované výskumy, ktoré mali spresniť starší vývoj objektu. Farebnosť pôvodnej omietky exteriéru a interiéru, rozsah zachovanosti pôvodnej štukovej výzdoby, zachovanie a stav kamenných súčastí architektúry a návrh postupu reštaurovania predmetných častí špecifikoval reštaurátorský výskum.

Projektovú dokumentáciu v roku 2010 pozostávajúcu s architektonickej štúdie, projektu pre stavebné povolenie a realizačného projektu vypracovala levická projekčná kancelária PROART s.r.o. zastrešená Ing. Zsoltom Pappom a Ing. arch. Alicou Tichou, s kolektívom autorov Ing. Ladislav Palacka – vykonávajúci autorský dohľad, Ing. arch. Kristian Szabó a Ing. Lukáš Kusý. Špecializované projekčné práce boli dodávané v statike Ing. Jozef Začka; elektroinštalácie Alexander Leczkési, Kornél Ferenczi; v meraní a regulácii Ing. Dušan Jankovič; elektronickej požiarnej signalizácii Ing. Jozef Čapkovič, Milan Kovačič; vo vode, kanalizácii a plynoinštalácii Ing. Patrik Deák, Ing. Ján Kaniansky, Ing. Timotej Čápek, Ing. Dušan Košík, Mgr. Michal Kováčik; vzduchotechnike Ing. Anton Pohorelský; vykurovaní Ing. Juraj Vrchovský; požiarnej ochrane Ing. Gabriel Kóša; zariadenie na odvod plynu a tepla pri požiari Ing. Marián Dugát, Ing. Marián Belai, Mgr. Jozef Vojtaššák, Ing. Tomáš Krchnák.

V roku 2013 spoločnosť Kobra s.r.o. predala za symbolickú cenu 1,- euro synagógu, pozemok, projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie a realizačný projekt mestu Lučenec. V zmluve sa zaviazali poskytnúť mestu finančné prostriedky vo výške 5% na spolufinancovanie rekonštrukcie synagógy. Zároveň bola v zmluve zakotvená dohoda o práve spätnej kúpy stavby za 1,- euro pre spoločnosť Kobra s.r.o., ktoré vychádza na rok 2025 (10 rokov po kolaudačnom rozhodnutí).

KPÚ Banská Bystrica odsúhlasil rehabilitovať celkový výraz architektúry s jej výtvarno- estetickými prvkami z doby vzniku, roku 1925. Prioritou tohto postupu bola celková rehabilitácia pôvodného tvaroslovia, členenia fasády, štukovej výzdoby, kamenných prvkov, drevených výplní s kovaním, okenných vitráží, výplní sokla a strešnej krytiny so zvodmi dažďovej vody. Omietky mali byť doplnené v plnom rozsahu, pričom zachované fragmenty štukovej výzdoby by slúžili ako vzor pôvodného tvaroslovia. V súčasnosti sa z plánu rekonštrukcie zrealizoval len exteriér vo finálnej úprave v úrovni strechy s centrálnou kupolou a západné vežičky.

V ďalšej etape obnovy synagógy sa bude rehabilitovať štuková výzdoba v celom predpokladanom rozsahu. Pôvodné zachované prvky budú doplnené novými odliatkami vytvorenými podľa existujúcich originálov. Montáž štukových výtvarných prvkov sa bude realizovať po finálnych úpravách omietok. Sekundárny „vysoký sokel“ v exteriéri objektu, realizovaný pravdepodobne krátko po výstavbe, sa odstránil a obnovil sa pôvodný, nízky sokel, poškodené časti sa nahradili tvarovo a materiálovo podľa zachovaných originálov z umelého kameňa.

Dekoratívne prvky fasády vytvorené z ružového kameňa a symbolizujúce desatoro umiestnené nad štítmi sedlových striech z každej svetovej strany sa po očistení, povrchovom skonsolidovaní vrátia na pôvodné miesta. Ostatné dekoratívne prvky z umelého kameňa, boli v dobrom stave, len s drobnými mechanickými poškodeniami. Záverečná povrchová úprava exteriéru, s výnimkou prvkov vytvorených z kameňa, bude realizovaná v bielej lomenej farbe. Podobný metodický postup sa zvolil aj pri úprave interiéru.

Výnimku tvorí samostatne vybudovaný Áron ha kodeš (svätostánok na ukladanie Tóry). Svätostánok vybudovaný na východnej stene (mizrach) otočenej smerom k Jeruzalemu predstavuje najdôležitejší prvok interiéru. Architekti stánok vytvorili ako samostatný celok, ktorý koncepčne vytvára uzatvorenie priestoru sály a symbolizuje určité duchovné centrum synagógy. Pôvodná zachovaná hmota bola doplnená novými prvkami. Všetky otvory boli zaslepené a zvýraznené sklenenými tabuľami. Priehľadným líhaným sklom boli zvýraznené a doplnené funkčno-estetické detaily stánku Tóry. Nerealizovala sa pôvodná štuková výzdoba z dôvodu fragmentárneho zachovania a zvolil sa metodický postup voľnejšieho súčasného výtvarného stvárnenia. Zámerom záverečnej povrchovej úpravy technológiou iluzívneho štukolustra bolo vyzdvihnúť umelecký dojem novotvaru Áron ha kodeš, s vytvorením kontrastu medzi ním a zvislými stenami interiéru.

4.júna 2013 získalo mesto Lučenec stavebné povolenie na „Prestavbu synagógy na multikultúrne priestory“. V tomto období sa zintenzívňujú rokovania a pripomienkovania realizačnej projektovej dokumentácie. Dlhými konzultáciami a pripomienkovaniami sa stanovili konkrétne podoby obnovy s dôvodovými správami. Vstupnými ideovými predpokladmi nastavenia rekonštrukcie stavby bolo poznanie tvorby autora pôvodného projektu L. Baumhorna osobnou návštevou dvoch jeho stavieb, synagóg v Segedíne a v Budapešti.

Na základe historických fotografií sa určilo, že ako nová krytina bude použitá vlákno-cementová šablóna v sivej farebnosti, uhlopriečkovito kladená. Dekoratívne sa odčlenila centrálna kupola vyskladaním obrazca lemujúceho obvod z antracitových šablón. Úžľabia a klampiarske detaily strechy sa zrealizovali z plechu v sivej farebnosti. Pôvodná zinková krytina sa zachovala na jednej vežičke západného priečelia a podľa nej sa vytvorila kópia druhej (titánzinková nezvetraná krytina).

Svetlo osvetľujúce duše modliacich mysteriózne presvetľuje interiér. Na základe tohto princípu sa metodicky určilo, že v interiéri budú farebné prvky tvorené len sklom. O podobe okenných výplní sa viedli zložité a dlhodobé rokovania s odborníkmi. Prijal sa úzus, že na 90% zachované rámy pôvodných okien sa odprezentujú ako mreže z exteriéru, za ne sa v interiéri vložia tzv. bezrámové okná s izolačným dvojsklom a novovytvorená identická kovová konštrukcia sa doplní farebnými sklami na základe historických fotografií. Farby boli vybrané v základnej škále odtieňov modrej, červenej, žltej a zelenej. Tieňovalo sa od tmavej modrej, cez zelenú, žltú až k vrcholu červenej. Keďže nebolo možné zrekonštruovať pôvodnú farebnosť a raster vitráže pristúpilo sa z časového hľadiska k realizácii technológiou UV vytvrdzovania farieb na technické líhané sklo. Návrh a realizáciu vitrážových okien vytvorili manželia Katarína a Igor Valuškovci z Kremnice.

Sklenenú deliacu tabuľu vo foyeri, zobrazujúcu bájneho fénixa navrhla mladá umelkyňa Slávka Prevendarčíková.