Pre Lučenec sa stali osudové meruôsme roky 19. storočia, kedy sa po vypálení začalo mesto z architektonického hľadiska formovať ako mesto s prevahou eklekticizmu a neoslohov. Historickým súvislostiam, ktoré predchádzali stavbe samotného objektu, sa venujú zápisnice z Mestského zastupiteľstva a Mestskej rady uložené v Štátnom archíve v Banskej Bystrici – pracovisku Lučenec, vo fonde Magistrát mesta Lučenec. Magistrát v Lučenci sídlil do roku 1893 v budove tzv. „Starého mestského domu“, na mieste tzv. Csonkovej kúrie, približne na tom istom mieste, kde sa v súčasnosti nachádzame. Stará budova svojimi rozmermi mala nedostatky, ktoré nemohli zabezpečiť kvalitný chod a činnosť všetkých zložiek úradníckeho aparátu. Toto bolo dôvodom pre Valné zhromaždenie mesta v decembri v roku 1892, ktoré sa rozhodlo vybudovať modernú a veľkolepú budovu mestského domu. Jej výstavbou bol poverený Karol Kovács, budapeštiansky staviteľ. Návrhy na výstavbu predložilo na posúdenie osemnásť projektantov z celého Uhorska. Ich návrhy boli označené heslami a príslušnými číslami. Výberová komisia sa rozhodla udeliť prvé miesto za projekt uvedený pod číslom trinásť s heslom: „Ő“ (On) od autorov budapeštianskej firmy NAGY a KOLBENHEYER. Názov firmy niesol mená dvoch projektantov Virgila Nagya a Viktora Kolbenheyera. Položenie základného kameňa mestského domu sa uskutočnilo 12. júla 1893, v stredu o jedenástej hodine. Do základného kameňa sa umiestnila sklenená fľaša, v ktorej boli doklady a návrhy o stavebnom rozhodnutí výstavby budovy, text slávnostného prejavu mešťanostu, ako aj dokument s podpismi prítomných. Do fľaše sa ešte vložili staršie peniaze rakúskej hodnoty v obehu a novšie zmenky v korunovej hodnote. Slávnostnému otvoreniu mestského domu predchádzalo mimoriadne zhromaždenie mestského zastupiteľstva dňa 29. septembra 1894. V 30. rokoch 20. storočia tu dočasne sídlil štátny úrad pre bezpečnosť. Kancelárie mestského úradu boli na poschodí a na prízemí sa nachádzali väčšinou priestory na komerčné využitie (hlavne zo strany Kubínyiho námestia). Počas 20. storočia prešla budova niekoľkými obnovami fasád a adaptovaním priestorov kancelárií. Jednalo sa hlavne o deliace priečky a sekundárne dostavby hygienických zariadení. Budova slúžila nepretržite svojmu účelu do roku 2000, kedy sa úrad dočasne presťahoval do prenajatých priestorov. Lučenecká radnica vo svojej architektonickej podstate charakterizuje prierez dejinami architektúry. Administratívno – správna budova radnice si vyžadovala dôstojný výraz, reprezentáciu a zároveň utilitárnosť dispozícií. Neorenesančný štýl svojou elegantnou strohosťou dokonale vyhovoval požiadavkám objednávateľom a jeho tvaroslovný aparát bol blízky architektom, ktorí v rámci štúdií najmä na akadémiách mali blízko ku klasickým princípom tvorby. Architektonickú výzdobu tvoril pravdepodobne budapeštiansky umelecký teoretik Virgil Nagy v antickej ikonografii, riešiac problém aplikácie už prežitých umeleckých foriem na nové stavby. Kopírovanie historických umeleckýchslohov vytváralo jeden pól architektúry neoslohov, ten druhý reprezentovalo úsilie historizmu o modernosť, ktoré otváralo dvere novým podnetom architektúry 20. storočia. Viktor Kolbenheyer, pravdepodobne autor projektu vytvoril stavbu v jasnej architektonickej skladbe, triezvej kompozícii s rešpektovaním tektoniky a ľudskej mierky. Výtvarný akcent zdôrazňoval priečelie orientované do Kubínyiho námestia a hlavný vstup do budovy z Herzovej ulice. Harmónia stavby a výzdobných antických a renesančných motívov demonštruje dôležitosť, úctu a dôveru v mestskú inštitúciu. Rozsiahla rekonštrukcia budovy radnice sa realizovala v roku 2015. V interiéri sa zmodernizovala infraštruktúra, zreštaurovali sa dva priestory a to hlavné schodisko a Veľká sála na poschodí. Umelecko-remeselným spôsobom sa realizovala obnova exteriérových omietok. Ukončenie obnovy radnice bolo po 6 mesiacoch kolaudačný rozhodnutím vydaným v decembri 2015. Mesto Lučenec získalo na rekonštrukciu finančné prostriedky z Európskej únie z fondu regionálneho rozvoja, štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z vlastných zdrojov zhruba vo výške 2 500 000,- eur. Vzhľadom k tomu, že sa prijímateľ dotácie zaviazal objekt po rekonštrukcii poskytnúť obyvateľom Lučenca na kultúrno-spoločenské účely, sa mesto Lučenec rozhodlo v tomto objekte zriadiť Mestské múzeum Lučenec. Predmetom činnosti mestského múzea je získavanie, zhromažďovanie, evidovanie, ochrana a sprístupňovanie histórie mesta Lučenec verejnosti, ako hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Hmotné alebo duchovné doklady kultúrnej identity, histórie mesta Lučenec sú nositeľmi cenného autentického odkazu minulosti až po súčasnosť. Stála expozícia múzea dokumentuje históriu mesta a bude sa nachádzať na poschodí. V súčasnosti je sprístupnená len čiastočne a to expozícia bývania nobilitovaných vrstiev v období biedermeieru zastúpená salónnou kultúrou a budoárom. Sprístupnená je expozícia dvoch významných tovární, ktoré neodmysliteľne patria do priemyselného rozvoja mesta na prelome 19. a 20. storočia a to Rakkotyayho továrňou na smaltový riad a Sterlichtovou smaltovňou. Posledná sprístupnená expozícia je kampanologická, ktorá sa venuje 200-ročnej tradícii výroby zvonov v meste Lučenec. Tieto expozície sa v súčasnosti tvoria a zároveň rozširujú. Rozpočtová organizácia mesta Lučenec LUKUS, ktorej boli dané do správy dve budovy a to táto budova radnice a synagóga plánuje na jeseň 2017 sprístupniť všetky expozície mestského múzea na poschodí. Na prízemí sa zriadili dva nezávislé trakty a to trakt, ktorý sa stal reprezentatívny, kde sa vybudovali priestory na zasadnutia mestského zastupiteľstva a zároveň na obrady a na slávnostné príležitosti ako uzatvorenie sobáša, sviatky, privítanie dieťaťa do života a iné významné udalosti v živote občanov a aj samotného mesta. V druhom trakte sú vyhradené priestory pre výstavné účely občanom mesta na prezentáciu napr. zberateľských aktivít a zároveň stretávanie sa. Od sprístupnenia Radnica tam boli inštalované viaceré výstavy ako napr. výstava vystrihovaných papierových „čipiek“ od izraelskej umelkyne Esther Shiló či žiacke práce v rámci výstavy Petrohrad očami detí. V budúcnosti sa v tomto trakte pripravujú projekty ako „Stará a nová škola“, expozícia o histórii železničiarstva a radi uvítame podujatia aj z iniciatívy občanov mesta.