Rekonštrukcia

REKONŠTRUKCIA

Synagóga sa v roku 2008 dostala do dražby, v ktorej ju kúpil bratislavský realitný obchodník  za 22 000,- eur a v zapätí stavbu s priľahlými pozemkami získal Lučenčan Tomáš Jalovecký. Zámery rekonštrukcie synagógy sa stali reálnymi ďalšou zmenou vlastníka v roku 2010, kedy  ju získala spoločnosť Kobra s.r.o., spoločníkov Miloša Kelemena, Dušana Rekšáka a JUDr. Pavla Petráša.

Nový vlastník prezentoval na vstupných rokovaniach s KPÚ Banská Bystrica zámery vytvoriť zo synagógy multifunkčné kultúrne centrum slúžiace širokej verejnosti so zachovaním všetkých kultúrnohistorických, architektonických hodnôt národnej kultúrnej pamiatky.

KPÚ Banská Bystrica určil pre obnovu  národnej kultúrnej pamiatky podmienky, za ktorých ju možno rekonštruovať. Najzákladnejšia podmienka bola hmotovo – priestorová integrita pôvodného stavu. Určila sa podmienka pre interiér stavby  zachovať pôvodnú pôdorysnú dispozíciu a v priestore hlavnej sály nebolo povolené dostavovanie, pristavovanie, alebo vkladanie nových prvkov. Povolená bola zmena funkcií niektorých priestorov (napr. priestor severného schodiska zmeniť za sociálne zariadenia). Architekti sa museli vysporiadať s daným priestorom a vložiť do neho všetko nevyhnutné pre plynulú prevádzku. KPÚ Banská Bystrica predpísal špecializované výskumy, ktoré mali spresniť starší vývoj objektu. Farebnosť pôvodnej omietky exteriéru a interiéru, rozsah zachovanosti pôvodnej štukovej výzdoby, zachovanie a stav kamenných súčastí architektúry a návrh postupu reštaurovania predmetných častí špecifikoval reštaurátorský výskum.

Projektovú dokumentáciu v roku 2010 pozostávajúcu s architektonickej štúdie, projektu pre stavebné povolenie a realizačného projektu vypracovala levická projekčná kancelária PROART s.r.o. zastrešená Ing. Zsoltom Pappom a Ing. arch. Alicou Tichou, s kolektívom autorov Ing. Ladislav Palacka – vykonávajúci autorský dohľad, Ing. arch. Kristian Szabó a Ing. Lukáš Kusý. Špecializované projekčné práce boli dodávané v statike Ing. Jozef  Začka; elektroinštalácie Alexander Leczkési, Kornél Ferenczi; v meraní a regulácii Ing. Dušan Jankovič; elektronickej požiarnej signalizácii Ing. Jozef Čapkovič, Milan Kovačič; vo vode, kanalizácii a plynoinštalácii Ing. Patrik Deák, Ing. Ján Kaniansky, Ing. Timotej Čápek, Ing. Dušan Košík, Mgr. Michal Kováčik; vzduchotechnike Ing. Anton Pohorelský; vykurovaní Ing. Juraj Vrchovský; požiarnej ochrane Ing. Gabriel Kóša; zariadenie na odvod plynu a tepla pri požiari Ing. Marián Dugát, Ing. Marián Belai, Mgr. Jozef Vojtaššák, Ing. Tomáš Krchnák.

V roku 2013 spoločnosť Kobra s.r.o. predala za symbolickú cenu 1,- euro synagógu, pozemok, projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie a realizačný projekt mestu Lučenec. V zmluve sa zaviazali poskytnúť mestu finančné prostriedky vo výške 5% na spolufinancovanie rekonštrukcie synagógy. Zároveň bola v zmluve zakotvená dohoda o práve spätnej kúpy stavby za 1,- euro pre spoločnosť Kobra s.r.o., ktoré vychádza na rok 2025 (10 rokov po kolaudačnom rozhodnutí).

KPÚ Banská Bystrica odsúhlasil rehabilitovať celkový výraz architektúry s jej výtvarno- estetickými prvkami z doby vzniku, roku 1925. Prioritou tohto postupu bola celková rehabilitácia pôvodného tvaroslovia, členenia fasády, štukovej výzdoby, kamenných prvkov, drevených výplní s kovaním, okenných vitráží, výplní sokla a strešnej krytiny so zvodmi dažďovej vody. Omietky mali byť doplnené v plnom rozsahu, pričom zachované fragmenty štukovej výzdoby by slúžili ako vzor pôvodného tvaroslovia. V súčasnosti sa z plánu rekonštrukcie zrealizoval len exteriér vo finálnej úprave v úrovni strechy s centrálnou kupolou a západné vežičky.

V ďalšej etape obnovy synagógy  sa bude rehabilitovať štuková výzdoba v celom predpokladanom rozsahu. Pôvodné zachované prvky budú doplnené novými odliatkami vytvorenými podľa existujúcich originálov. Montáž  štukových výtvarných prvkov sa bude realizovať po finálnych úpravách omietok. Sekundárny „vysoký sokel“ v exteriéri objektu, realizovaný pravdepodobne krátko po výstavbe, sa odstránil a obnovil sa pôvodný, nízky sokel, poškodené časti sa nahradili tvarovo a materiálovo podľa zachovaných originálov z umelého kameňa.

Dekoratívne prvky fasády vytvorené z ružového kameňa a symbolizujúce desatoro umiestnené nad štítmi  sedlových striech z každej svetovej strany sa po očistení, povrchovom skonsolidovaní vrátia na pôvodné miesta. Ostatné dekoratívne prvky z umelého kameňa, boli v dobrom stave, len s drobnými mechanickými poškodeniami. Záverečná povrchová úprava exteriéru, s výnimkou prvkov vytvorených z kameňa, bude realizovaná v bielej lomenej farbe. Podobný metodický postup sa zvolil aj pri úprave  interiéru.

Výnimku tvorí samostatne vybudovaný Áron ha kodeš (svätostánok na ukladanie Tóry). Svätostánok vybudovaný na východnej stene (mizrach) otočenej smerom k Jeruzalemu predstavuje najdôležitejší prvok interiéru. Architekti stánok vytvorili ako samostatný celok, ktorý koncepčne vytvára uzatvorenie priestoru sály a symbolizuje určité duchovné centrum synagógy. Pôvodná zachovaná hmota bola doplnená novými prvkami. Všetky otvory boli zaslepené a zvýraznené sklenenými tabuľami. Priehľadným  líhaným sklom boli zvýraznené a doplnené funkčno-estetické detaily stánku Tóry. Nerealizovala sa pôvodná štuková výzdoba z dôvodu fragmentárneho zachovania a zvolil sa metodický postup voľnejšieho súčasného výtvarného stvárnenia. Zámerom záverečnej povrchovej  úpravy technológiou iluzívneho štukolustra bolo vyzdvihnúť umelecký dojem novotvaru Áron ha kodeš, s vytvorením kontrastu medzi ním a zvislými stenami interiéru.

4.júna 2013 získalo mesto Lučenec stavebné povolenie na „Prestavbu synagógy na multikultúrne priestory“. V tomto období sa zintenzívňujú rokovania a pripomienkovania realizačnej projektovej dokumentácie. Dlhými konzultáciami a pripomienkovaniami sa stanovili konkrétne podoby obnovy s dôvodovými správami. Vstupnými ideovými predpokladmi nastavenia rekonštrukcie stavby bolo poznanie tvorby autora pôvodného projektu L. Baumhorna osobnou návštevou dvoch jeho stavieb, synagóg v  Segedíne a v Budapešti.

Na základe historických fotografií sa určilo, že ako  nová krytina bude použitá vlákno-cementová šablóna v sivej farebnosti, uhlopriečkovito kladená. Dekoratívne sa odčlenila centrálna kupola vyskladaním obrazca lemujúceho obvod z antracitových šablón. Úžľabia a klampiarske detaily strechy sa zrealizovali z plechu v sivej farebnosti. Pôvodná zinková krytina sa zachovala na jednej vežičke západného priečelia a podľa nej sa vytvorila kópia druhej (titánzinková nezvetraná krytina).

Svetlo osvetľujúce duše modliacich mysteriózne presvetľuje interiér. Na základe tohto princípu sa metodicky určilo, že v interiéri budú farebné prvky tvorené len sklom. O podobe okenných výplní sa viedli zložité a dlhodobé rokovania s odborníkmi. Prijal sa úzus, že na 90% zachované rámy pôvodných okien sa odprezentujú ako mreže z exteriéru, za ne  sa v interiéri vložia tzv. bezrámové okná s izolačným dvojsklom a novovytvorená identická kovová konštrukcia sa doplní farebnými sklami na základe historických fotografií. Farby boli vybrané v základnej škále odtieňov modrej, červenej, žltej a zelenej. Tieňovalo sa od tmavej modrej, cez zelenú, žltú až k vrcholu červenej. Keďže nebolo možné zrekonštruovať pôvodnú farebnosť a raster vitráže pristúpilo sa z časového hľadiska k realizácii technológiou UV vytvrdzovania farieb na technické líhané sklo. Návrh a realizáciu vitrážových okien vytvorili manželia Katarína a Igor Valuškovci z Kremnice.

Sklenenú deliacu tabuľu vo foyeri, zobrazujúcu bájneho fénixa navrhla mladá umelkyňa Slávka Prevendarčíková.

Dôležitým dekoratívno-technickým problémom sa v interiéri ukázala kupola. V rámci odvetrania priestoru hlavnej sály sa musela zdvihnúť o pár centimetrov. S tým prichádzali komplikácie ohľadom vytvorenia novej konštrukcie identickej podľa pôvodnej s drobnými úpravami prispôsobenými existujúcej situácii. Technologický postup realizácie kupoly bol identický ako pri okenných otvoroch. Tejto výzvy sa zhostil mladý umelec Zoltan Krizsan z Budapešti, ktorý ponúkol niekoľko možností novými technológiami graficky a farebne vyriešiť presvetlenie centrálnej kupoly.

Po obvode interiéru hlavnej sály sa ako nový prvok zrealizoval soklový dubový obklad. Tento prvok okrem estetického hľadiska tvorí aj praktickú ochranu stien a vytvára odvetranie častí sokla zasiahnutých vzlínajúcou vlhkosťou. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o úplne nový prvok, inšpirovaný L. Baumhornovým dielom v Segedíne, nebolo potrebné ho zvýrazňovať, preto bol farebne realizovaný v bielo – sivom odtieni.

Vstupné dvere boli vytvorené ako čiastočná kópia podľa  historických fotografií a v spodnej častí dverí sa zrealizoval novodobý ochranný kovový sokel. Vzhľadom, k tomu, že na dverách sa aplikovalo tzv. protipanikové kovanie, nebolo možné urobiť kovania a kľučky dôstojné tomuto objektu. Foyer od hlavnej sály oddeľujú novodobé sklenené dvere vytvorené leptaním líhaného skla.

V hlavnej sále sa na základe zachovaných vzoriek vytvorila podlaha z liateho terazza s dominantnou svetlosivou plochou tvorenou bielymi a čiernymi kamienkami. V rámci rozčlenenia terazzovej plochy sa vytvoril jemný pravidelný raster kombinácie tmavších pásov a svetlých štvorcov s centrálne osadenou kruhovou ružicovou obrazca vytvoreného z kameňa. Kruh tvorí obvod kupoly, štvorec symbolizuje vyvýšenú Bimu (honosný čítací pult), na ktorom sa čítala Tóra. Pochôdzne plochy v synagóge prezentujú pôvodné materiálové prvky, t. j. terazzo dlažbu a drevené dubové dosky v maximálne možnej miere rešpektujúce pôvodné vzory a systém kladenia. Pod súčasnou liatou podlahou sa nachádza podlahové kúrenie (točiace sa okolo podpier, ktoré ostali po priestorovom lešení, pretože z časového dôvodu sa situácia nedala inak vyriešiť), tak bolo nutné vytvoriť dilatácie z kovových nerezových pásikov.

Vzhľadom k plánovaným funkciám  stavby sa zachovalo jedno pôvodné schodisko na emporu, v južnej časti, na ktorom sa zrekonštruovali schody z umelého kameňa a kovové zábradlie kopírovaním pôvodného. Z originálneho schodiska ostala zachovaná len profilovaná stojka pri nástupe na schodisko.

Koncepčný metodický zámer obnovy synagógy bol ustálený na prezentácii stavby v murive s dôkladným odstránením poškodených častí ložnej malty (tak na 2-3 cm, týmto sa čiastočne odstránili aj škodlivé soli), po mechanickom očistení s následným zakonzervovaním muriva. Pred samotnou realizáciou boli odobrané vzorky na prieskum zasolenia a vlhkosti muriva. V októbri  2013 pracovníci firmy guick-mix k. s. z Brna odobrali 21 vzoriek na chemickú analýzu, z výsledkov ktorých vyplynulo, že „chemické složení poukazuje na výraznou přítomnost hydralulických složek společně s oxidem vápenatým. Lze se tak domnívat, že na objektu použité malty jsou vápenné – s výrazným poměrem hydraulických příměsí, nebo malty vápenocementové, popř. čistě cementové. Zajímavým nálezem je přítomnost oxidu sírového. Jeho původ může být např. v sádrových ozdobných prvcích, popř.  použitých sádrových maltách.“ Vo vzorkách bol zaznamenaný vysoký obsah škodlivých solí, ktorý bol spôsobený množstvom vtáčieho trusu a rozkladajúcich sa tiel vtákov.

V maximálne možnej miere sa v interiéri zachoval systém zavesenej škrupinovej klenby a kupoly, ktorý bolo nutné spevniť. Povrchovo poškodené časti klenieb sa doplnili do stavu pod definitívnu štukovú povrchovú úpravu. Centrálna kupola sa po úroveň spodnej kružby zreštaurovala do finálnej podoby. Problematické sa javili vyústenia vzduchotechniky, ktoré  nevhodne zasiahli do celkového estetického vyznenia klenieb nad emporami. Prepadnutá klenba nad foyerom sa vybudovala do pôvodného podoby. Vo foyeri sa obnovili štukové detaily a doplnil jednoduchý rovný strop.

Zároveň so spracovávaním realizačnej projektovej dokumentácii bol vykonaný reštaurátorský výskum a spracovaný návrh na reštaurovanie objektu synagógy kolektívom autorov Mgr. art. Miroslav Janšto, Mgr. art. Rudolf Boroš a Mgr. art. Štefan Siváň s odbornými špecializáciami na reštaurovanie nástennej maľby, štukovej výzdoby a kameňa. Výskumom sa podarilo vyšpecifikovať rozsah sekundárnych zásahov a identifikovať najrozsiahlejšieho poškodenia. V intenciách s požiadavkami ideového zámeru, zásadami reštaurovania, výsledkov analýz vzoriek a rešpektovaním podmienok pamiatkovej starostlivosti   stanovili postup špecializovaných prác.

Vypracovaním realizačnej projektovej dokumentácie v roku 2014 boli prípravné práce pre realizáciu obnovy synagógy ukončené. Vlastník a investor medzičasom získal informácie, že finančné prostriedky na rekonštrukciu synagógy budú iba polovičné z celkového rozpočtu, preto bola obnova rozdelená na dve etapy. Prvá etapa mala byť ukončená kolaudáciou, takže prioritne sa vyberali stavebné rekonštrukčné práce. V druhej etape sa vyšpecifikovali špecializované práce na rekonštrukcii omietok a architektonického tvaroslovia, štukovej výzdoby a detailov z kameňa.

Vízia sa stala skutočnosťou, mesto Lučenec oznámilo, že 1. júna 2015 sa začali realizovať práce na obnove synagógy, po 89 rokoch a 101 dňoch od ukončenia jej výstavby. Zaujímavá je skutočnosť, že práce prvej etapy obnovy  boli realizované do 31. decembra 2015 (kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 29. decembra 2015). Vo verejnom obstarávaní, ktoré bolo niekoľkokrát napadnuté, úspešne obstála lučenecká firma Kolek s. r. o. Obnova stavby sa dôkladne dokumentovala. Po predchádzajúcich výskumoch a stave poznania pamiatky nás počas rekonštrukcie mohlo prekvapiť len niečo nachádzajúce sa pod zemou – archeologický nález. A stalo sa.

V piatok 19. júna 2015 o 11,53 hod bol dodávateľom stavebných prác Ing. Milanom Mrvom za Kolek s. r. o. (pracovníci firmy Kolek s. r. o., ktorí boli pri objavení J. Toporcer, M. Šuľan, Z. Šimon a P.  Gábor) KPÚ Banská Bystrica, pracovisku Lučenec telefonicky oznámený nález kamennej kvádrovej schránky s poklopom v juhovýchodnej časti areálu rekonštruovanej budovy. Bezprostredne po oznámení pracovníci KPÚ Banská Bystrica, pracovisko Lučenec uskutočnili obhliadku nálezu. Pri obhliadke bolo evidentné, že kamenná schránka sa nachádza v základoch staršej stavby, ktorá zasahuje pod existujúcu stavbu synagógy. Pieskovcový poklop bol už v minulosti poškodený. Po zastavení prác bola schránka otvorená a vo vnútri sa nachádzala sklenená nádoba s tekutým obsahom, v ktorom boli viditeľné mince. Na vrchnáku nádoby sa nachádzal brúsený dedikačný nápis. Z neho bolo zrejmé, že predmetná časová schránka sa historicky viaže k staršej stavbe synagógy postavenej v roku 1863. Nález prevzali do úschovy pracovníci KPÚ Banská Bystrica. V tejto časti areálu bol nariadený záchranný archeologický výskum. Otvorenie časovej schránky sa uskutočnilo dňa 8. júla 2015 v priestoroch KPÚ Banská Bystrica, pracoviska Lučenec za prítomnosti osôb zodpovedných za dokumentovanie, reštaurovanie, popísanie a uloženie nálezu. Sklenená valcovitá bola tmelená kriedovým tmelom. Zodpovedný reštaurátor Mgr. art. Š. Kocka a Mgr. art. M. Janšto otvorili sklenenú nádobu a obsah prefiltrovali. Podľa predbežných hypotéz sa v nádobe nachádzala listina, ktorá mohla byť pamätnou zakladacou listinou uloženou pri výstavbe synagógy v roku 1863.  Pravdepodobne sa v nádobe nachádzali aj papierové peniaze. Reštaurátorovi Mgr. art. Š. Kockovi sa nepodarilo identifikovať z hmoty dochovanej vo fragmentoch vode, či sa jednalo o zvyšky listiny, prípadne o papierové peniaze. Sklenená nádoba bola odborne očistená a zreštaurovaná do prezentačnej podoby. Vo vode sa okrem fragmentov papiera nachádzali aj mince rôznej nominálnej hodnoty. Po otvorení nádoby sa objavilo 14 kusov mincí prevažne zo strieborného a medeného kovu. Mince boli vzápätí odborne vyčistené, tak aby sa dali spracovať. O ich odborné spracovanie bola požiadaná riaditeľka MV SR Štátneho archívu, pobočka Lučenec, historička Mgr. Becániová.

V júli 2015 bol prijatý námet umelca Petra Kalmusa o umiestnenie diela MEMENTO, ktoré pripomína židovské obete holokaustu odvlečené zo Slovenska.

Smutný osud staviteľov minul osud tejto stavby. Po 90 rokoch ostáva zachovaná budúcim generáciám, ako doklad kultúrneho a architektonického dedičstva. Naša generácia vtlačila svoju pečať pri jej obnove. Všetky nové funkcie a fikcie sme dokumentovali a fotografovali. Budúcnosť bude mať možnosť sa vrátiť k podstate stavby. Tak na sklonku roku 2015 sa vízia stala skutočnosťou.

PRIEBEH REKONŠTRUKCIE

KONEČNÝ STAV