História

Pre Lučenec sa stali osudové meruôsme roky 19. storočia, kedy sa po vypálení začalo mesto z architektonického hľadiska formovať ako mesto s prevahou eklekticizmu a neoslohov. Historickým súvislostiam, ktoré predchádzali stavbe samotného objektu, sa venujú zápisnice z Mestského zastupiteľstva a Mestskej rady uložené v Štátnom archíve v Banskej Bystrici – pracovisku Lučenec, vo fonde Magistrát mesta Lučenec.

Magistrát v Lučenci sídlil do roku 1893 v budove tzv. „Starého mestského domu“, na mieste tzv. Csonkovej kúrie. Stará budova svojimi rozmermi mala nedostatky, ktoré nemohli zabezpečiť kvalitný chod a činnosť všetkých zložiek úradníckeho aparátu. Toto bolo dôvodom pre Valné zhromaždenie mesta v decembri v roku 1892, ktoré sa rozhodlo vybudovať modernú a veľkolepú budovu mestského domu. Jej výstavbou bol poverený Karol Kovács, budapeštiansky staviteľ. Návrhy na výstavbu predložilo na posúdenie osemnásť projektantov z celého Uhorska. Ich návrhy boli označené heslami a príslušnými číslami. Výberová komisia sa rozhodla udeliť prvé miesto za projekt uvedený pod číslom trinásť s heslom: „Ő“ (On) od autorov budapeštianskej firmy NAGY a KOLBENHEYER. Názov firmy niesol mená dvoch projektantov Virgila Nagya a Viktora Kolbenheyera.

Položenie základného kameňa mestského domu sa uskutočnilo 12. júla 1893, v stredu o jedenástej hodine. Do základného kameňa sa umiestnila sklenená fľaša, v ktorej boli doklady a návrhy o stavebnom rozhodnutí výstavby budovy, text slávnostného prejavu mešťanostu, ako aj dokument s podpismi prítomných. Do fľaše sa ešte vložili staršie peniaze rakúskej hodnoty v obehu a novšie zmenky v korunovej hodnote. Slávnostnému otvoreniu mestského domu predchádzalo mimoriadne zhromaždenie mestského zastupiteľstva dňa 29. septembra 1894. V 30. rokoch 20. storočia tu dočasne sídlil štátny úrad pre bezpečnosť. Kancelárie mestského úradu boli na poschodí a na prízemí sa nachádzali väčšinou priestory na komerčné využitie (hlavne zo strany Kubínyiho námestia).

Počas 20. storočia prešla budova niekoľkými obnovami fasád a adaptovaním priestorov kancelárií. Jednalo sa hlavne o deliace priečky a dostavby hygienických zariadení. Budova slúžila nepretržite svojmu účelu do roku 2000, kedy sa úrad dočasne presťahoval do prenajatých priestorov.

Radnica vo svojej architektonickej podstate charakterizuje prierez dejinami architektúry. Administratívno – správna budova radnice si vyžadovala dôstojný výraz, reprezentáciu a zároveň utilitárnosť dispozícií. Neorenesančný štýl svojou elegantnou strohosťou dokonale vyhovoval požiadavkám objednávateľov a jeho tvaroslovný aparát bol blízky architektom, ktorí v rámci štúdií najmä na akadémiách mali blízko ku klasickým princípom tvorby. Architektonickú výzdobu tvoril pravdepodobne budapeštiansky umelecký teoretik Virgil Nagy v antickej ikonografii, riešiac problém aplikácie už prežitých umeleckých foriem na nové stavby. Kopírovanie historických umeleckých slohov vytváralo jeden pól architektúry neoslohov, ten druhý reprezentovalo úsilie historizmu o modernosť, ktoré otváralo dvere novým podnetom architektúry 20. storočia. Viktor Kolbenheyer, pravdepodobne autor projektu, vytvoril stavbu v jasnej architektonickej skladbe, triezvej kompozícii s rešpektovaním tektoniky a ľudskej mierky. Výtvarný akcent zdôrazňoval priečelie orientované do Kubínyiho námestia a hlavný vstup do budovy z Herzovej ulice. Harmónia stavby a výzdobných antických a renesančných motívov demonštruje dôležitosť, úctu a dôveru v mestskú inštitúciu.

Posledná rozsiahla rekonštrukcia budovy Radnice sa realizovala v roku 2015. V interiéri sa zmodernizovala infraštruktúra, zreštaurovali sa dva priestory a to hlavné schodisko a Veľká sála na poschodí. Umelecko-remeselným spôsobom sa realizovala obnova exteriérových omietok. Obnova bol ukončená po 6 mesiacoch kolaudačným rozhodnutím vydaným v decembri 2015. Mesto Lučenec získalo na rekonštrukciu finančné prostriedky z Európskej únie z fondu regionálneho rozvoja, štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z vlastných zdrojov zhruba vo výške 2 500 000,- eur. Vzhľadom k tomu, že sa prijímateľ dotácie zaviazal objekt po rekonštrukcii poskytnúť obyvateľom Lučenca na kultúrno-spoločenské účely, sa mesto Lučenec rozhodlo v tomto objekte zriadiť Mestské múzeum Lučenec.